Rozhovor s trénerom starších žiakov Marekom Ribanským
23. septembra 2020
V ligovej sezóne 2020/21 bude mať MBK Karlovka zastúpenie v každej vekovej kategórii. Nový tím ročníka 2006 doplnený o začínajúcich hráčov ročníka 2005 povedie túto sezónu skúsený a dlhodobo pôsobiaci tréner v našom klube Marek Ribanský. Pred prvým víkendovým zápasom sme mu položili zopár otázok.
Ako prebiehala príprava na novú sezónu a ako ju hodnotíš?
Prípravu sme odštartovali v prvý augustový týždeň v domácich podmienkach, prevažne v areáli ZŠ Majerníkova a odbehli sme si aj do Horského parku. V druhej polovici mesiaca sme absolvovali 6-dňové sústredenie v Skalke pri Kremnici, kde sme striedali outdoorové a indoorové tréningy. Príprava prebehla v poriadku a hodnotím ju prevažne pozitívne, jediné čo ma trochu mrzí je, že minimum hráčov absolvovalo plnú záťaž, čo im môže zo začiatku chýbať, ale verím, že sme to stihli ešte v priebehu septembra dobehnúť.
V akom stave je tím?
Jadro tvoria hráči ročníka 2006, doplnení o hráčov, ktorí nemajú veľa zápasových skúseností z ročníka 2005, preto bolo prvoradou úlohou hráčov pripraviť na zápasový rytmus. Po zdravotnej stránke sú hráči v poriadku a prvý zápas nám zrejme reálne ukáže, či aj fyzicky a mentálne.
Akou hrou sa budete prezentovať?
Radi by sme sa prezentovali jednoduchou, rýchlou, priamočiarou hrou so zodpovednou obranou. V prvom rade ma však bude zaujímať kolektívne nasadenie a bojovnosť.
Kedy budeš po sezóne spokojný?
Keď si každý povie, že urobil maximum pre to, aby zlepšil svoju hru a pomohol k tímovému progresu a budeme tak mať pocit z dobre vykonanej práce. Taktiež, ak sa mi podarí hráčov naučiť niečo nové, čo dokážu využiť v zápase a pomôže im to k tomu, aby sa presadili. A v neposlednom rade, ak sa nám podarí udržať čo najviac hráčov pre ďalšiu sezónu, ideálne všetkých.
Čo povieš chalanom pred prvým zápasom?
Aby si spomenuli na činnosti, ktoré sme vykonávali na tréningoch a pokúsili sa ich na ihrisku čo najviac využiť, aby zbierali zo zápasov čo najviac skúseností do ďalších súbojov, aby súperovi hru čo najviac znepríjemňovali svojou húževnatosťou a bojovnosťou a aby si navzájom pomáhali a podporovali sa. A, samozrejme, aj určité taktické pokyny.
Čím ťa vedia hráči najviac potešiť a čím najviac nahnevať?
Teším sa, keď vidím, že hráči počúvajú a snažia sa robiť dané činnosti čo najlepšie a opravujú svoje chyby. A taktiež, ak dokážu preniesť natrénované do zápasu a bavia sa basketbalom. A hnevá ma opak – keď hráči nepočúvajú, nechcú sa zlepšovať a učiť sa nové veci a hľadajú popritom výhovorky všetkého druhu.