Oslávenec ´Čendo´: "Mal som skvelú kariéru"
20. októbra 2014

S Pezinkom získal titul, je reprezentačným trénerom Slovenska. Skvelú prácu odviedol na lavičkách vo Svite, Komárne či Spišskej Novej Vsi. Charizmatický basketbalový odborník Milan Černický oslávil v sobotu 50. narodeniny.

Vaša kariéra je zväčša lemovaná úspechmi. V tomto ročníku ste sa rozhodli pre pôsobenie u bratislavského nováčika súťaže VŠEMvs Karlovka, ktorého káder je na rozdiel od iných tímov v Eurovia SBL zložený iba z mladých slovenských hráčov. Prečo práve Karlovka?

"Pretože Karlovka je mňa veľká výzva, má dobrú víziu dať šancu iba mladým slovenským hráčom a vedenie klubu je komunitné."

Karlovka po triumfe v Nitre v úvodnom kole súťaže zaznamenala v Komárne štvrtú prehru za sebou. Stále si myslíte, že mužstvo môže hrať v SBL dôstojnú úlohu aj bez zahraničných legionárov?

"Samozrejme, že si to myslím. Verím tomu, že čím viac zápasov odohráme, tým viac budeme odolnejší a so súpermi budeme hrať čoraz častejšie vyrovnané partie. Ak sa hráči budú snažiť a zároveň budú tvrdo na sebe pracovať, prídu aj ďalšie víťazstvá."

Basketbal sa na Slovenskou teší čoraz väčšej diváckej priazni, ale paradoxne reprezentačnému družstvu sa nedarí, keď v uplynulej kvalifikácii o postup na ME 2015 prehralo všetkých šesť duelov. Prečo je tomu tak?

"Basketbal je vynikajúci produkt, na ktorý chodí veľa divákov. Otázka reprezentácie je zložitá a komplikovaná téma. V národnom tíme musí všetko do seba zapadať. Na začiatku je nominácia, všetci pozvaní hráči by mali akceptovať pozvanie, samozrejme s výnimkou tých, ktorí sú v danom momente zranení či majú zdravotné problémy. Príprava by ideálne mala trvať dva mesiace, v rámci nej by mužstvo malo odohrať minimum desať zápasov s čo najkvalitnejšími súpermi. Zároveň musí fungovať dobrý servis, funkcionári a realizačný tím musia zabezpečiť všetko potrebné: ubytovanie, stravu, oblečenie, kvalitný tréningový proces, regeneráciu či skauting súperov. Som presvedčený, že národnom tíme Slovenska je toto všetko momentálne dobre nastavené a že hráči budú radi reprezentovať, pretože reprezentačný dres má veľkú hodnotu."

Vidíte reálnu šancu, že mužský basketbal na Slovensku sa raz vyrovná tomu ženskému, ktorý pravidelne hráva na kontinentálnych šampionátoch?

"V dohľadnej dobe asi nie, ženy sú ďaleko pred nami a patrí im za dosiahnuté výsledky uznanie."

Čo by ste označili za najväčší úspech svojej hráčskej kariéry? Máte zápas, ktorý vám utkvel v pamäti ako výnimočný?

"Veľmi si cením všetkých šesť majstrovských titulov s Pezinkom. Vrcholom kariéry bola aj účasť v Saportovom pohári. V tejto súťaži sme nastupovali proti elitným tímom na európskom kontinente, sily sme si zmerali so súpermi zvučného mena ako Jugoplastika Split, Panathinaikos Atény, Sony Miláno či Telecom Bonn. Z jednotlivých zápasov mi utkvel v pamäti finálový duel proti Prievidzi, keď sme na Pasienkoch vyhrali a s Interom získali titul majstrov. Bola plná hala a následná oslava skutočne stála za to."

Čo by ste označili za najväčší úspech svojej doterajšej trénerskej kariéry?

"Oba tituly majstrov Slovenska s Pezinkom, zisk bronzových medailí za 3. miesto vo vtedajšej extralige so Spišskou Novou Vsou a víťazstvo v Slovenskom pohári s tým istým mužstvom."

Kde sa vidí tréner Černický o desať rokov?

"Desať rokov je strašne dlhá doba, je potrebné žiť a pracovať pre prítomnosť."

Trénovali ste množstvo hráčov, najmä tí v Pezinku boli svojho času európskou extratriedou. Ktorí boli tí najkvalitnejší?

"Všetci boli výnimoční. Z veľkého počtu spomeniem Pavla Weissa, Petra Mičudu, Mareka Andrušku, Vladimíra Kuznecova, Andreja Lukjanca, Breta Szaba, Aramisa Nagliča, Dragana Ristanoviča, Gordana Zadravca či Lorenza Williamsa."

Máte nejaký odkaz do budúcnosti pre basketbalových fanúšikov na Slovensku?

"Na basketbal sa treba chodiť baviť a vážiť si každého, kto prispieva k úrovni tejto krásnej hry - súpera, rozhodcu, funkcionára či trénera. Lebo my všetci robíme basketbal v prvom rade pre ľudí."