Karlovka začínala s dvomi tímami a nadšením rodičov. Po dvanástich rokoch hrá ligu bez cudzincov
09. marca 2015

Karlovka Bratislava je raritným klubom v slovenskom profesionálnom športe. Tvorí ju 14 mužských a mládežníckych družstiev, štyri minibasket centrá a 14 prípraviek pre začiatočníkov, pričom ani v jednom kolektíve nenájdete zahraničného hráča. Karlovka je jediným tímom v Slovenskej basketbalovej lige bez legionára na súpiske.

BRATISLAVA. Projekt Karlovka. Takéto označenie dostala vízia funkcionárov MBK Karlovka Bratislava, ktorí sa rozhodli hrať najvyššiu súťaž basketbalistov výlučne so Slovákmi, prevažne vysokoškolskými študentami.

„Veríme, že táto cesta je správna. Na Slovensku máme dostatočný počet talentovaných mladých ľudí, ktorí sú vhodní pre náš projekt – ako hráči či členovia realizačného a servisného tímu,“ tvrdí manažér A-tímu VŠEMvs Karlovka Bratislava František Kubala.

MBK Karlovka je mládežnícky basketbalový klub, ktorý funguje formou občianskeho združenia.

„V klube sú aj ľudia, ktorí dostávajú peniaze – to sú naši kľúčoví tréneri. Čo sa týka A-tímu, máme štandardne vyskladaný realizačný tím. Sú v ňom ľudia, ktorí pôsobia profesionálne, ale aj takí, ktorí fungujú z externých zdrojov poloprofesionálne,“ vysvetlil Kubala.

Neexistuje ročná zmluva s hráčom

Vedenie klubu má s každým hráčom podpísanú špecifickú dlhodobú zmluvu. „Snažíme sa dohodnúť na takých podmienkach, aby sa každý hráč popri športe venoval aj štúdiu na strednej alebo vysokej škole. V tíme máme aj hráčov, ktorí popri basketbale pracujú,“ poznamenal František Kubala, ktorý je nielen manažérom, ale aj šéftrénerom klubu a členom výkonného výboru.

S každým hráčom preferujú v Karlovke trojročnú zmluvu. Je to stratégia, ktorou sa manažment snaží zabezpečiť pre trénera stabilnejší a zohratejší káder. Kubala tvrdí, že sú bežcami na dlhé trate.

„V princípe hráčsky kontrakt kopíruje ukončenie vysokoškolského vzdelania prvého alebo druhého stupňa. Niektorí hráči preto majú zmluvy aj na dva roky, snažíme sa byť ústretoví. Ale žiaden hráč nemá u nás ročný kontrakt.“

V prvom tíme existuje odmeňovací systém. „Je nastavený motivačne – tak, aby mali hráči benefity za svoju snahu, tímovú a individuálnu výkonnosť jednak v tréningovom procese, ale aj v ligových zápasoch. Keďže však ide o internú záležitosť klubu, nechcem ho detailne zverejňovať,“ tvrdí manažér Karlovky.

Domáce zápasy v hale na FTVŠ

Hlavným sponzorom klubu je súkromná Vysoká škola ekonomiky a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Domáce stretnutia hrávajú „modro-bieli“ v útlej hale Fakulty telesnej výchovy a športu (FTVŠ) Univerzity Komenského na Lafranconi, kde sa zmestí 350 až 400 divákov.

„Pri vstupe do extraligy bola okrem tém financií a zloženia hráčskeho kádra treťou otázkou hala. Momentálne rokujeme s novým vedením FTVŠ na ďalších podmienkach spolupráce. Verím, že sa dohodneme na dlhodobejšej spolupráci.“

„Na jednej strane robíme všetko pre to, aby sme sa v tejto hale udomácnili, ale súbežne hľadáme aj iné potenciálne alternatívy, ktoré však musia byť adekvátne, pokiaľ ide o lokalizáciu v Bratislave a spĺňali by parametre najvyššej súťaže,“ poznamenal manažér klubu.

Cesta do extraligy

Karlovka sa kvalifikovala do najvyššej súťaže v dvanástom roku svojej existencie. Prvé dve až tri sezóny fungoval klub na nadšení rodičov a združoval dva až tri mládežnícke tímy.

„Míľnikom vo fungovaní bol vstup súčasného prezidenta Ľuboša Cibáka, s ktorým som sa stretol krátko po jeho príchode do MBK Karlovka. Predostrel mi víziu plnohodnotnej mládežníckej základne, ktorá sa mi páčila a pustili sme sa do jej realizácie.“

„Začali sme postupne rok po roku, krok po kroku budovať naše mládežnícke tímy, prípravky, trénerský kolektív. Každý rok sme pridali minimálne jeden súťažný tím, jednu prípravku a pritiahli aspoň jedného nového trénera,“ vysvetlil Kubala.

Mužským zložkám sa začali intenzívnejšie venovať posledných päť rokov, keď hrali v seniorských zložkách tímy v nižších súťažiach (MBLiga, Vysokoškolská liga, II. liga – Západ a I. liga, v ktorej dominovali v ostatných dvoch sezónach).

Podľa Kubalu bola pre vstup do extraligy zlomová uplynulá sezóna. „Podarilo sa nám presvedčiť viacero kvalitnejších hráčov, ktorí boli ochotní hrať I. ligu s ambíciou pokračovať v extralige. Tí doplnili našich talentovaných juniorských odchovancov, skvalitnili sme tréningový proces, realizačný tím. Odohrali sme viacero zápasov na medzinárodnej scéne, ako aj so slovenskými extraligistami, ktoré nás presvedčili, že sme po športovej stránke pripravení.“

Tréner: Je to jednoduchšie ako s legionármi

Trénerom nováčika Slovenskej basketbalovej ligy je skúsený Milan Černický, ktorý minulé leto viedol aj mužskú reprezentáciu. Projekt hodnotí vysoko pozitívne.

„Najmä som rád, že sa dodržalo to, čo sa stanovilo pred sezónou: hrať so slovenskými hráčmi. Je to veľmi dobré pre slovenský basketbal. U nás dostali šancu na reštart rôzni hráči, plus máme v kádri odchovancov,“ uviedol 50-ročný kouč pre Šport. inak.

Černický získal dvakrát s Pezinkom majstrovský titul. Väčšinou koučoval tímy, v ktorých boli lídrami cudzinci. Teraz pracuje s mladým slovenským kolektívom.

„Je to jednoduchšie. Funguje chémia, hráči sú nabudení niečo dokázať. Pri niektorých tímoch boli problémy práve s legionármi, ktorí niekedy vymýšľali a nešlo im o to, aby hral tím dobre, ale o ich záujem.“

„Vysokoškoláci“ dosiahli vo svojej premiérovej sezóne viaceré cenné víťazstva proti papierovo silnejším súperom. V základnej časti sa umiestnili na šiestom mieste z desiatich tímov a momentálne bojujú s mestským rivalom Interom Bratislava vo štvrťfinále play-off.

„Asi nikto v klube, a musím sa priznať, že ani ja, nečakal až 15 vyhratých zápasov v základnej časti. Najviac ma potešilo, že sme zvládli ťažké závery zápasov, tri predĺženia. Obával som sa, že našim mladým hráčom bude chýbať práve skúsenosť.“

Hráč: Sme súdržní, všetko klape

Rozohrávač Dalibor Hlivák začal s basketbalom na Interi, ale po dvoch rokoch ho práve tréner Kubala oslovil, či nechce hrať za Karlovku ešte v mládežníckych kategóriách. Momentálne tam pôsobí už šiesty rok.

„Mohol by som teda povedať, že je to môj druhý domov. Myslím si, že tu všetko klape, ako má,“ tvrdí 19-ročný rodák z Rožňavy.

Pôsobenie výlučne slovenského tímu v najvyššej basketbalovej súťaži víta, pretože podľa neho v tejto lige dostáva šancu veľmi málo slovenských hráčov.

„Hráme spolu dva či tri roky. Rozumieme si na ihrisku aj mimo neho. V tíme sa netvoria žiadne skupinky. Vždy, keď si ideme sadnúť, nikto nesedí niekde vedľa. Všetci sedíme spolu,“ doplnil 190 centimetrov vysoký basketbalista.

Zdroj: sportinak.sk, Autor: Róbert Buček