Doležaj s Vitekom: Medzi elitu postúpime aj s dvadsiatkou!
10. augusta 2016

Najväčší úspech slovenského mužského basketbalu posledných rokov. Aj takto označujú mnohí postup slovenskej reprezentácie do 18 rokov do európskej "prvej ligy". Celým basketbalovým Slovenskom sledovaný turnaj zakončili zverenci trénera Richarda Ďuriša výhrou v zápase o bronz. A keďže do elitnej kategórie postupujú všetci medailisti, po zápase vypukla obrovská radosť. Tá bola o to intenzívnejšia, že ju chalani definitívne vybojovali až košom v poslednej sekunde.

Súčasťou tímu boli aj Marek Doležaj a Mikuláš Vitek, ktorí si svoje basketbalové začiatky odžili v MBK Karlovka. To, že súčasťou takéhoto úspechu boli aj naši dvaja odchovanci, je dôkazom dobrej práce na klubovej úrovni.

Marek Doležaj patril k lídrom v ofenzíve, keď dal v priemere 13,4 bodu na zápas a doskočil 9,4 lôpt. "V Španielsku som sa skôr sústredil na obranu, tu som mal ale ofenzívne úlohy," hovorí 203 centimetrov vysoký forvard. Spomedzi všetkých basketbalistov nastupujúcich na tejto pozícii, bol tretím najlepším hráčom na doskoku a štvrtým najlepšie bodujúcim hráčom.

"Vedeli sme, že máme silu. Veľa z nás hrá v zahraničí, v príprave sme porazili Chorvátov a zahrali dobre s Rakúskom. Nevedeli sme ale, ako sú na tom ostatní, keďže sme na majstrovstvách Európy do 16 rokov neboli," vysvetľuje M. Doležaj. S pribúdajúcimi výhrami sa na mladých Slovákov upieralo čoraz viac očí. Po úspešnom postupe zo skupiny s bilanciou 4-1 narástli aj očakávania a otvorene sa hovorilo o šanci na postup.

Mikuláš Vitek ale nepripúšťa, že by ich to vystavilo väčšej nervozite. "Myslím si, že v strese sme boli iba v prvom zápase proti Škótsku, keď sa stretnutie nevyvíjalo podľa našich predstáv a zápas sme chceli veľmi vyhrať. Postupne sa to ale zlepšilo a ani v dôležitých momentoch sme neboli nervózni," je presvedčený mladý krídelník. Dodáva však, že k tommu mohlo prispieť aj to, že im tréneri obmedzili prístup k telefónom a aj sociálnym sietiam.

Slováci prehrali zápas s Ukrajinou v základnej skupine, v semifinále s Čiernou Horou, teda jedinými dvoma tímami, ktoré skončili v konečnom hodnotení nad slovenskou osemnástkou. "S Ukrajinou sme mali šancu na úspech, neudržali sme si ale našu efektivitu. Keby sa nám to podarilo, mohlo to byť celé inak," približuje M. Doležaj. Cieľom v zápase s Čiernou Horou zase bolo držať sa na dostrel a v istom momente sa dotiahnuť. To sa Slovákom aj podarilo, no potom akoby sa zľakli. "Tri či štyri útoky sme nedali kôš, oni premenili protiútoky a bolo rozhodnuté. Keby sme mali odohratých viac takýchto náročných zápasov, mohlo byť všetko inak," dodáva.

Teraz, po oslavách, čaká oboch mladíkov oddych a príprava na ďalšiu sezónu. Paradoxom je, že obaja naši chalani už majú osemnásť rokov a tak miesto "osemnástkovej" A-kategórie ich najbližšie čakajú opäť boje o postup medzi elitu, tentoraz v drese 20-ky. Obaja sú ale presvedčení, že ak sa v tejto kategórii predstavia, vybojujú postup ešte raz.