Matúš Jurčina v Bratislave hrá, študuje a hľadá mladé talenty
15. novembra 2015

Mladý rozohrávač prišiel do Bratislavy po majstrovskej sezóne z Komárna.

Jednou z nových tvárí v drese VŠEMvs Karlovka Bratislava je Matúš Jurčina. Dvadsať ročný Komárňan bol členom minuloročného majstrovského tímu. Ako mnohých mladých ľudí, aj jeho zavial život do Bratislavy. Tu mu totiž okrem štúdia na vysokej škole  ponúklo vedenie klubu aj možnosť extraligového basketbalu v drese Karlovky.

Matúš sa objavuje medzi prvoligistami, i na súpiske extraligového "áčka". "Je super, že keď hrá niekto v A tíme málo, môže sa vyhrať za 'Béčko'. Naopak pre hráčov z prvej ligy je to motivácia dobre trénovať," hovorí o svojej skúsenosti so systémom seniorských tímov VŠEMvs Karlovka Bratislava. Tí najlepší podľa neho vždy dostanú šancu prebojovať sa do Áčka. "Takto máme všetci väčšiu konkurenciu a aj práve takýto druh motivácie by nás mohol posúvať vpred," vysvetľuje.

Zmenu vzduchu si mladý rozohrávač pochvaľuje. "Páči sa mi väčšie mesto, veľa nových ľudí a viac možností, ako tráviť voľný čas. Zmena je aj v tom, že opäť chodím do školy," hovorí a dodáva, že v Komárne bolo jeho stredoškolské štúdium prispôsobené basketbalovým povinnostiam. Teraz musí zvládať tréningy a aj štúdium na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity. "Zatiaľ sme mali iba zopár zápočtov a tie som napísal dobre. Väčší problém je s písaním domácich úloh," smeje sa.

Ako ďalší mladíci z iných častí Slovenska, aj Matúšov život v Bratislave poznačilo cestovanie. "Trochu mi tu chýba pohodlie. Cestovanie hromadnou dopravou mi zaberie veľa času, je dosť únavné. V Komárne som mal všetko blízko," hovorí. Okrem toho mu posledné týždne znepríjemnilo aj menšie zranenie. Dva mesiace mal problém so zapálenou šľachou na chodidle. Postupne sa mu stav zhoršoval, až si musel dať od basketbalu pauzu. "Nie je to nič vážne, len to chce čas. Minulý týždeň som už začal pomaly trénovať a od pondelka sa chcem znovu normálne zapojiť," približuje.

Okrem vysokej školy, pravidelným tréningom a zápasovému programu si Matúš na svoje plecia vzal aj pohybový rozvoj detí. Na základnej škole sa venuje deťom z prvého stupňa. "Je to krúžok loptových hier, odkiaľ chceme neskôr dostať tie najšikovnejšie deti na minibasketbal. Dva roky som asistoval pri deťoch aj v Komárne, takže som si na takúto prácu už celkom zvykol," hrdí sa Matúš. Čas, ktorý s deckami trávi, je pre neho odreagovaním od povinností. Či by ale chcel v budúcnosti trénovať, ešte nevie: "Teraz je prioritou hrať!"

(tk)