Basketbal so štúdiom je skvelá kombinácia
10. marca 2015

Karlovka nie je len družstvo zložené zo slovenských hráčov, je to aj tím plný študentov, ktorí pôsobia na rôznych školách v rámci hlavného mesta. Ako sa im darí skĺbiť školské a basketbalové povinnosti, to sa dozviete priamo od hráčov.

 

Každý z oslovených dostal rovnakú šesticu otázok:

1. Prezraď nám, kde študuješ.

2. Prečo si sa rozhodol práve pre túto školu?

3. Aké je to študovať a zároveň hrať basketbal?

4. Ako sa darí skĺbiť tieto povinnosti?

5. Prihliadajú v škole na to, že hráš basketbal? Vedia, že si hráčom Karlovky?

6. Myslíš, že je to správna cesta venovať sa basketbalu spolu so štúdiom?

Róbert Bečarík:

1. Študujem na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor učiteľstvo    telesnej výchovy a trénerstvo.

2. Pre túto školu som sa rozhodol pretože milujem šport a basketbal zvlášť. Už na strednej škole som vedel, že chcem študovať niečo, kde je šport číslo jedna. O tejto škole som počul len dobré správy. Študujem niečo čo ma baví a basketbalu sa chcem venovať aj po skončení hráčskej kariéry.

3. Určite každý, kto to skúsil tak mi dá za pravdu, že je to veľmi časovo, ale aj fyzicky náročné skĺbiť basketbal a školu dohromady. Aj jedno aj druhé je pre mňa dôležité a snažím sa venovať tomu na 100 percent.

4. Keď minulý rok hrala Karlovka prvú ligu, tak to nebolo náročné, zápasy boli každý druhý víkend. Táto sezóna je v porovnaní s minulou oveľa náročnejšia, keďže sa zápasy hrajú skoro bez prestávky od začiatku októbra každú stredu a sobotu. Spolu s povinnosťami v škole si však viem nájsť čas aj na oddych, priateľku, kamarátov. Snažím sa dopredu si veci naplánovať a zatiaľ sa mi to darí.

5. Na škole mi bol schválený individuálny študijný plán, ktorý mi umožňuje vynechať viac hodín, takže musím povedať, že prihliadajú. Na začiatku sezóny som veľmi nepociťoval, že by niekto vedel o mne ako hráčovi Karlovky, ale teraz ma niekedy zastavia a pýtajú sa na Karlovku žiaci školy aj niektorí učitelia.

6. Som spokojný s tým čo robím, baví ma to a určite je to správna cesta a ďakujem Karlovke, že môžem popri škole hrať najvyššiu basketbalovú súťaž. Chcel by som, aby to takto vydržalo čo najdlhšie.

Dalibor Hlivák:

1. Študujem na gymnáziu v Šamoríne. Som v poslednom, maturitnom ročníku.

2. Myslím si, že je to dosť náročné, ale keď si človek dokáže zvyknúť, že možno na iné voľnočasové aktivity mu ostane menej času a rozdeliť si čas, aby sa pri basketbale vedel pripraviť aj do školy, tak sa to dá zvládnuť úplne v pohode.

3. Ešte som nevedel, že čo chcem ďalej študovať, tak som sa rozhodol pre gymnázium, teda som mal čas rozmýšľať ešte štyri roky ako ďalej.

4. Keďže každý deň musím cestovať na tréningy a vraciam sa domov až neskoro večer, musím si nájsť čas sa učiť niekedy aj v autobuse, no niekedy mi to zostane až na večer aj neskoršie v noci.

5. Vedia že hrám basketbal v Bratislave, keď potrebujem preložiť nejakú písomku, viem sa dohodnúť s učiteľmi, vychádzajú mi maximálne v ústrety.

6. Prvoradé je teraz pre mňa ukončiť štúdium na strednej škole, potom sa dostať na vysokú školu. Určite je pre mňa dôležité skĺbiť basketbal so štúdiom.

Michal Kožár:

1. Študujem na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave v odbore Ekonomika a manažment malého a stredného podnikania.

2. Po mojich predchádzajúcich študijných a hráčskych skúsenostiach ma kroky doviedli do Bratislavy a vybral som si túto školu.

3. Basketbal hrám od svojich siedmich rokov a celý život ho hrám popri škole. Už mi to príde úplne prirodzene.

4. Družstvo mužov pôsobiace v SBL funguje na poloprofesionálnej úrovni čo znamená, že tréningová náročnosť je prispôsobená študentom a pracujúcim členom družstva.

5. Pedagógovia na katedre športu a voľnočasových aktivít sú zároveň členmi Karlovky a tí vedia a sú ochotní pomôcť a poradiť kedykoľvek a v čomkoľvek. Ale zvyšuje sa povedomie o činnosti nášho klubu v rámci celej školy.

6. Neviem si predstaviť, žeby som popri škole nerobil nič iné. Basketbal je krásny šport, ktorý formuje osobnosť a dáva skúsenosti a vlastnosti prospešné aj do civilného života. Myslím si, že by sme mali chápať basketbal ako vysokoškolský šport a vytvárať mu na to podmienky. Chcel by som aktívne hrať minimálne kým budem študovať.

Vladimír Michálek:

1. Momentálne som v druhom ročníku na Ekonomickej univerzite v Bratislave, konkrétnejšie Národohospodárska fakulta, program Financie, bankovníctvo a investovanie.

2.Nakoľko moje štúdium na strednej škole bolo zamerané viac na ekonomiku a účtovníctvo, tak som sa rozhodol aj naďalej pokračovať v tomto smere na vysokej škole. Možností bolo viac, no vyhrala práve Ekonomická univerzita v Bratislave.

3.Mnoho mladých ľudí si myslí, že je nemožné skĺbiť šport so školou - byť šikovným žiakom/študentom a popri tom sa naplno venovať športu. Časom som sa nad tým prestal zamýšľať, keďže basket som začal hrať už počas základnej školy, prišlo mi úplne bežné, že prídem zo školy domov a utekám na tréning. Na strednej škole som bol v športovej triede, takže šport bola naša každodenná rutina. Za seba môžem povedať, že spojenie šport a škola je najlepšia vec, aká ma mohla v živote stretnúť a určite by som to nezmenil. Basketbal je súčasť môjho života, pomáha mi odreagovať sa od všetkých každodenných povinností a starostí, robí ma šťastným.

4.Musím si zaklopať, našťastie všetky moje povinnosti úspešne plním. Občas sa stane, že je toho veľa, ale vždy sa dá všetko stihnúť.

5. V škole sa snažím nezneužívať basketbal na to, aby som tam nemusel byť. No musím priznať, občas to využijem na skorší odchod, prípade neúčasť, aby som stíhal byť na včas na tréningu. Avšak pri všetkých hodnoteniach, testoch či skúškach som rovnaký študent ako každý iný, bez ohľadu na to či som športovec alebo nie. Samozrejme, spolužiaci a blízke okolie v škole vedia, že hrám basketbal za Karlovku. Často sa stáva, že sa ma na basketbal pýtajú, ako dopadli zápasy, kedy najbližšie hráme..Vždy ma to veľmi poteší, keď prejavia záujem.

6. Ako som už spomínal, ak by som sa mal znovu rozhodnúť, či by som začal s basketbalom, tak bez váhania by som šiel do toho. Myslím, že to je správna cesta. Celkovo šport spojený so štúdiom je skvelá kombinácia.

 

Michal Rosíval:

1. Študujem na Stavebnej fakulte STU v Bratislave, odbor Technológie stavieb.

2. Pre túto školu som sa rozhodol, pretože nie som fanúšik škôl s ekonomickým zameraním. Stavebnú fakultu mi odporučil môj spoluhráč Miroslav Žilík.

3. Je to veľmi náročné.

4. Mne sa skĺbiť všetky povinnosti zatiaľ darí, nakoľko som sa bez problémov dostal do piateho ročníka.

5. O tom, že hrám basketbal vedia, ale zadania a povinnosti si musím plniť na 100%. Jediná úľava je v dochádzke, kde si môžem dovoliť vynechať 50% cvičení. Čo však samozrejme nerobím (smiech).

6. Myslím, že je dobré ak sa ľudia venujú športu, ale samozrejme na druhej strane si myslím, že každý športovec by sa mal venovať štúdiu, keďže môže prísť k nejakým udalostiam na základe ktorých sa už športu nebude môcť venovať.

Daniel Stránsky:
1. Študujem na Univerzite Komenského, odbor manažment.

2. Túto školu som si vybral lebo ma dobré meno.

3. Hrať popri škole basketbal je časovo aj občas fyzicky náročné, ale neviem si to asi inak ani predstaviť.

4. Našťastie sa mi to zatiaľ darí skĺbiť tak, aby som nemal problém so školou.

5. Zatiaľ som sa nepotreboval nejako extra oháňať basketbalom, aby som to mal ľahšie v škole akurát len tak čo sa týka telesnej (úsmev).

6.Určite neľutujem, že popri škole robím taký pekný šport akým je basketbal.

Autor: Michal Duchovič/mbkkarlovka.sk